ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA| RECHTSANWALTSKANZLEI| LAW FIRM

V tejto sekcii nájdete odpovede na často kladené otázky (frequently asked questions) týkajúce sa výkonu advokácie v praxi. Cieľom je zrozumiteľné vysvetlenie podstaty advokátskeho povolania, odstránenie niektorých nepravdivých fám a povier a uvedenie vecí na správnu mieru. Pre položenie ďalších otázok môžete použiť kontaktný formulár alebo priamu telefonickú linku, ktoré sú obsiahnuté v sekcii KONTAKTY.

Aktuálny zoznam zodpovedaných otázok :

V ktorých prípadoch sa môžem obrátiť na advokáta ?

Kedy mám požiadať advokáta o poskytnutie právnej služby ?

Je zastúpenie advokátom v každej právnej veci naozaj potrebné ?

Ako viem, ktorý advokát je dobrý ?

Je pravdou, že advokát dokáže vybaviť prakticky všetko a výsledok závisí v prvom rade od výšky poskyt- nutej odmeny ?

Má advokát právo zadržiavať dokumenty a finančné prostriedky, ktoré som mu zveril ?

Má advokát nejaké špeciálne oprávnenia ?

Prečo sú služby advokátov drahé ?

Je advokát skutočne nezávislý ?

Čo mám robiť, ak nie som spokojný so službami advokáta ?


Odpovede :

V ktorých prípadoch sa môžem obrátiť na advokáta ?

Stručne povedané, na advokáta sa možno obrátiť s každou vecou, ktorá súvisí s aplikáciou práva v praxi. I keď si to človek neuvedomuje, s právom sa stretáva v bežnom živote často. Prakticky všetky oblasti života sú upravené právnymi predpismi a takmer každé konanie človeka má nejaké právne následky. Advokát v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Inak povedané, advokát vykonáva povolanie, ktoré slúži na presadenie právnych záujmov inej osoby, ktorá sa nazýva klient alebo mandant, pričom na presadenie tohto záujmu môže použiť iba zákonom dovolené prostriedky.

Práca advokáta je náročným povolaním a nie iba podnikaním vykonávaným za účelom dosiahnutia zisku, tak ako je nezriedka prezentované. Treba pripustiť, že efektívnu právnu pomoc môže v určitých prípadoch poskytnúť i kvalifikovaný právnik - neadvokát. Stále je však živé staré nemecké príslovie, podľa ktorého byť právnikom sa možno naučiť, advokátom sa však človek musí narodiť. Kvalifikovaný advokát sa vie orientovať v zložitom systéme právneho poriadku a ako špecialista na právne zastupovanie a poradenstvo detailne pozná konkrétne problémy uplatňovania a bránenia práva v bežnej právnej praxi, o ktorom právnik - neadvokát spravidla ani netuší.

Kedy mám požiadať advokáta o poskytnutie právnej služby ?

I v práve platí, že prevencia je vždy úspešnejšia a lacnejšia ako pracné, náročné a neisté riešenie problému, ktorý nemusel vzniknúť. Preto je dôležité vyhľadať právnu pomoc pred samotným konaním subjektu resp. aspoň v prvých počiatkoch problému. Treba si uvedomiť, že postupom času sa možnosti úspešného vybavenia veci výrazne oslabujú. Advokát nedisponuje žiadnym čarovným prútikom, ktorý by dokázal zvrátiť beh udalostí a vrátiť čas naspäť. Pri všetkej úcte k úprimnej snahe pomôcť blížnemu - na "zaručené" právne rady známych a kamarátov, ktoré zväčša narobia viac škody ako osohu, treba pri riešení právneho problému rýchlo zabudnúť. To isté platí aj o službách rôznych poradenských firiem, ktoré hrubo obchádzajú zákon a skryto poskytujú právne služby s vysokou dávkou diletantizmu.

Čo sa týka zmluvných právnych vzťahov, uzavretie riadnej písomnej zmluvy, ktorá jasne a komplexne upraví práva a povinností zmluvných strán, výrazne napomôže zakotveniu istoty právneho vzťahu medzi vystupujúcimi subjektmi. Možno síce pripustiť, že každú písomnú zmluvu je možné po jej uzavretí i tak následne porušiť. V práve však existujú viaceré možnosti efektívneho zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré v prípade porušenia zmluvy jednou stranou poskytnú reálne splnenie nároku oprávnenej zmluvnej strany. Vstupovanie do právnych vzťahov na základe ústnych dojednaní alebo nejasných či neúplných písomných dojednaní je veľkým hazardom s vlastným osudom, majetkom a spôsobuje neodstrániteľné následky v smerovaní života človeka a jeho rodiny. Investícia do nákladov za kvalifikované vypracovanie zmluvy a iných listín pritom predstavuje iba nepatrný zlomok z hodnoty majetku či práva, ktoré sú predmetom zmluvy. Možno spoľahlivo konštatovať, že staré rímske príslovie Pacta clara, boni amici (jasné dohody, dobrí priatelia) nestratilo nič z aktuálnosti ani po vyše dvoch tisícročiach.


Je zastúpenie advokátom v každej právnej veci naozaj potrebné ?

Je pravdou, že v právne jednoduchších a skutkovo jasných prípadoch môže účastník konania po preštudovaní príslušných právnych predpisov dosiahnuť úspech vo veci aj bez zastúpenia advokátom. Účasť advokáta však vo väčšine prípadov, a to najmä trestných, je potrebná, ba až nevyhnutná. Bez zastúpenia advokátom sa účastník konania ochudobňuje o využitie všetkých dostupných práv a možností účinného vyriešenia danej situácie, o ktorých častokrát ani nemá vedomosť. Zvyčajne koná chaoticky, podáva zmätočné či nesprávne písomné návrhy, uvádza skutočnosti a dôkazy vo svoj neprospech. Neuplatnenie práva alebo nesprávny postup pri jeho uplatňovaní zbytočne poškodzuje inak oprávnené záujmy subjektu.

Účastník konania bez zastúpenia advokátom súčasne nikdy nemôže objektívne zhodnotiť vlastnú právnu vec a je ľahko manipulovateľnou korisťou zdatnejších jedincov a ľubovôle štátnych orgánov. Nezriedka sa stáva, že niektoré osoby vykonávajúce právomoc (napr. vyšetrovatelia, sudcovia) sa rozdielne správajú voči človeku, ktorý nie je zastúpený advokátom, ako ku tomu, ktorý sa advokátom nechá zastupovať. Tvrdenia štátnych orgánov, že advokáta človek vôbec nepotrebuje a ide o zbytočne vynaložené peniaze, sú zjavne klamlivé a zavádzajúce. I keď sa medzi ľuďmi pôsobiacimi na súdoch, prokuratúre, polícii a úradoch nájde veľký počet čestných a kvalifikovaných ľudí, štátnym orgánom sa v slovenských podmienkach neoplatí dôverovať.

Slovenské právne prostredie je totiž doposiaľ deformované určitou skupinou ľudí, ktorí s pomocou známostí a štátostrany vyštudovali socialistické právo a následne bez akýchkoľvek zábran zveľaďovali komunistický systém, ktorý bol zákonom č. 125/1996 Z.z. vyhlásený za protiprávny a nemorálny. Sebareflexia a návrat ku koreňom západnej rímskoprávnej kultúry sú im cudzie. Bohužiaľ, i teraz si niektorí jednotlivci z mladšej právnickej generácie zaužívané praktiky svojich skúsenejších kolegov plne osvojujú a dokonca ich modernizujú. Nemožno taktiež zabudnúť na výrazné slovenské špecifikum, ktorým je vplyv lokálnych väzieb v rôznych obludných podobách. Samozrejme, aj v advokácii sa nájdu jedinci, ktorí sa advokátmi buď nikdy nemali stať alebo sa postupom času spreneverili svojmu poslaniu. Človek bol, je a vždy bude náchylný zneužívať svoju moc a svoje postavenie. Skutočné morálno - vôľové vlastnosti a stupeň odbornosti jedinca sa v každom spoločenskom zriadení prejavia až vtedy, keď je mu do jeho rúk zverená moc.

Jedine advokát je garantom nezávislosti, nakoľko nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu alebo tretej osobe. Jeho základnou povinnosťou je pomáhať svojmu klientovi a dbať, aby s ním štátne orgány zaobchádzali podľa zákona. Z uvedených dôvodov štátne orgány advokátov pravdupovediac nemajú veľmi v láske, nakoľko sa zákonom dovoleným spôsobom snažia odhaliť nezákonnosť a nesprávnosť ich postupov a rozhodnutí. Skutočnosť, že klient advokáta porušil právne predpisy, nikdy neoprávňuje štátny orgán, aby taktiež porušoval právo pri prejednávaní a rozhodovaní jeho veci.

Nezávislosť justície je iba iluzórna. Postavenie sudcov je totiž úplne závislé na ľubovôli činiteľov politickej moci. Parlament (t.j. skupina poslancov NR SR) totiž kedykoľvek dokáže zmeniť zákony týkajúce sa postavenia sudcov a ich odmeňovania. K tejto nerovnováhe navyše prispieva spravovanie justície takmer všemocným ministerstvom spravodlivosti ako aj chronický politický nátlak pri rozhodovaní o mediálne známych kauzách. Dôvodne vyvstáva otázka, prečo taktiež neexistuje ministerstvo, ktoré by spravovalo aj samotný parlament... ? O rovnováhe troch zložiek mocí - zákonodarnej, výkonnej a súdnej preto na Slovensku nemožno hovoriť.

V neposlednom rade si treba uvedomiť, že úradné osoby síce rozhodujú o osude účastníka konania, v zmysle zákona mu však v konaní nepomáhajú. Povinnosťou štátneho orgánu je vec riadne prejednať a rozhodnúť, bez ohľadu na konečný výsledok procesu a to, či účastník využíva svoje práva efektívne. Nezanedbateľnou výhodou pre klienta, ktorý sa v konaní nechal zastupovať advokátom, je v neposlednom rade i skutočnosť, že každý advokát má zo zákona založené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi pri výkone advokácie.

Ako viem, ktorý advokát je dobrý ?

Advokát si v zmysle zákona nemôže robiť žiadnu reklamu ani uverejňovať prípady, v ktorých mal úspech. Navyše, reklama vždy zostane iba reklamou a nič nemusí hovoriť o skutočnej kvalite služieb advokáta. Niektorí advokáti si navyše vyberajú ľahšie prípady a komplikovaným a neistým veciam sa nevenujú. Preto je najlepšie spýtať sa na osobnú skúsenosť viacerých ľudí, ktorí už v minulosti využili služby advokáta alebo boli protistranou subjektu zastúpeného advokátom.

Dobrých advokátov od tých ostatných nemožno paušálne odlíšiť podľa kritérií akými sú vek, pohlavie, sídlo advokáta, honosnosť vybavenia jeho kancelárie či počet rozpracovaných spisov. Základnou črtou profesionality advokáta je jeho prístup ku klientovi a jeho otvorenosť. Dobrý advokát hovorí bez obalu a klienta upozorňuje i na nepríjemné veci. Holá pravda vyslovená medzi štyrmi očami je tou najvyššou hodnotou advokáta. Advokát nie je platený za to, aby jeho klient počul to, čo on sám chce počuť. Vzbudzovanie nereálnych nádejí advokátom alebo účelové zľahčovanie objektívnych faktov podľa potrieb klienta je zjavne neprofesionálne, neetické ako aj krátkozraké.

Samozrejme, i ten najlepší advokát môže spor prehrať resp. sa v niektorej veci pomýliť. Zvolenie niektorého z možných postupov, ktorý sa následne ukázal nie ako najefektívnejší, nemusí vždy znamenať pochybenie advokáta. Dobrí advokáti však prehrávajú málo sporov, robia málo chýb a najmä z minima vedia pre klienta vyťažiť maximum. Dobrý advokát sa sústavne vzdeláva, riadne študuje a ovláda zákony, detailne pozná obsah spisu klienta, ponúka klientovi konkrétne riešenia jeho problému a organizuje si prácu tak, aby jeho klient nevysedával v čakárni. Získanú teoretickú erudíciu vie aplikovať v praxi. Je všímavý, bystrý, má analyticko- logické myslenie a vie predvídať. Nie je zbytočne nápadný a hovorí vtedy, keď je to potrebné. Profesionálne ovláda a stále si vylepšuje techniku kladenia otázok. Má veľmi dobrú pamäť. Dobrý advokát je pre klienta vždy dostupný a nezanedbáva vykonávanie porád s ním. Klienta žiadnym spôsobom nezavádza a vo svoj prospech nepredražuje služby, ktoré klientovi poskytuje. Vždy svojho klienta komplexne a zrozumiteľne poučí o platení trov konania ako aj o predpokladoch a výške ich možnej náhrady v budúcnosti.

Dobrý advokát sa za každých okolností, tak v kancelárii ako aj pred štátnymi orgánmi, správa slušne a pritom účelne presadzuje záujmy klienta. Pred svojím klientom na súde nehrá teatrálne divadlo, nereaguje na invektívy tretích osôb, ale sústreďuje sa na dokazovanie rozhodných skutočností. Za žiadnych okolností advokát nesmie vystupovať proti svojmu klientovi, a to i v prípade, že zistí, že jeho klient mu nehovoril úplnú pravdu alebo ak klient situáciu nezvládne a sám sa správa nevhodne voči advokátovi. I v prípade hrubého narušenia dôvery medzi klientom advokátom a vypovedania plnomocenstva je advokát povinný urobiť všetky veci v prospech klienta, ktoré neznesú odklad.

Záujmy klienta sú nedotknuteľné a vždy stoja pred záujmami samotného advokáta. Dobrý advokát navyše nikdy nenadväzuje nadštandardné vzťahy s inými sudcami, prokurátormi, advokátmi či vyšetrovateľmi a nekomunikuje s nimi o veci svojho klienta za jeho chrbátom. Taktiež nepotrebuje byť súčasťou rôznych lokálnych či iných väzieb a nestráca tak svoju nezávislosť. Advokát, ak výkon advokácie berie naozaj vážne ako svoje povolanie, nepôsobí v iných oblastiach, tak ako je bežnou slovenskou praxou. Advokácia, ak sa má robiť poctivo a riadne, vyžaduje vždy celého človeka.


Je pravdou, že advokát dokáže vybaviť prakticky všetko a výsledok závisí v prvom rade od výšky poskytnutej odmeny ?

Nie je. Advokát nedokáže žiadnym legálnym spôsobom vybaviť to, čo zákon nepripúšťa. Súčasne advokát nikdy nedokáže vybaviť to, čo závisí od preukázania skutočnosti, ktorú v dôsledku dôkaznej núdze alebo nedostupnosti dôkazu je objektívne nemožné dokázať. Výška odmeny pri zastupovaní klienta by mala byť pre advokáta úplne irelevantná.

Advokát má zákonnú povinnosť zastupovať každého svojho klienta s rovnakou svedomitosťou a starostlivosťou, a to bez ohľadu na jeho lukratívnosť. Ak medzi potenciálnym klientom a advokátom nedôjde k dohode o odmene advokáta, nakoľko obe strany majú rozdielne predstavy o jej výške, advokát je povinný vec neprevziať. Je absolútne neprípustné poskytovať právne služby v rozdielnej kvalite v závislosti od výšky dohodnutej odmeny. V prípade prevzatia zastúpenia na základe plnomocenstva alebo na základe ustanovenia súdom sa teda advokát veci každého svojho klienta musí venovať rovnako a na ekonomický prospech zo zastupovania ani v podvedomí neprihliadať.

V tejto súvislosti treba dodať, že advokát je kompetentný výlučne na riešenie právnych problémov a presadenie právnych záujmov. Od advokáta preto nemožno očakávať, že bude súčasne akýmsi inžinierom ľudských duší, alebo že bude schopný vyriešiť problémy aj v iných ako právnych vzťahoch.

Má advokát právo zadržiavať dokumenty a finančné prostriedky, ktoré som mu zveril ?

Nemá. Všetky dokumenty a peniaze poskytnuté klientom advokátovi zostávajú vo vlastníctve klienta. Advokát je povinný financie klienta od financií iných klientov ako aj od svojich financií zreteľne odlíšiť. Použiť ich smie iba na účel, na ktorý mi ich klient zveril. Advokát má právo iba na tie peňažné prostriedky, ktoré mu klient poskytol výlučne ako zálohu na jeho odmenu, aj to iba v rozsahu doposiaľ vykonaných právnych služieb. Vlastníctvom klienta sú súčasne všetky písomnosti a peniaze, ktoré advokát obdržal od štátnych orgánov a tretích osôb pri vybavovaní veci klienta. Advokát tak ako zástupca (mandatár) prakticky vlastní iba obal advokátskeho spisu, pričom celý obsah spisu patrí jeho klientovi. Klient má nárok od advokáta kedykoľvek vyžiadať svoje dokumenty alebo ich kópie a advokát je povinný jeho požiadavke vyhovieť.

Zadržiavanie dokumentov a financií z akéhokoľvek dôvodu je závažným disciplinárnym previnením advokáta a dokonca môže byť posudzované aj ako trestný čin sprenevery. Uvedené konanie advokáta treba bezodkladne oznámiť Slovenskej advokátskej komore.

Má advokát nejaké špeciálne oprávnenia ?

Nemá. Advokát môže využívať iba tie isté zákonné možnosti, ktoré prislúchajú každému. Advokát teda oproti účastníkovi konania, ktorého ako svojho klienta zastupuje, nedisponuje osobitnými právami.

Určitou výnimkou je účasť advokáta ako obhajcu obvineného v trestnom konaní, ktoré je v štádiu prípravného konania (tzv. vyšetrovačke). V prípade, ak obvinený má obhajcu, je vyšetrovateľ resp. policajt povinný obhajcu vždy včas upovedomiť o čase, mieste a druhu budúceho vyšetrovacieho úkonu, a to bez akýchkoľvek obmedzení. Obhajca nemôže byť z úkonu vylúčený. Má právo sa každého vyšetrovacieho úkonu zúčastniť a tak ovplyvniť jeho výsledok v prospech svojho klienta. Ak však obvinený obhajcu nemá, vyšetrovateľ resp. policajt síce obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch môže povoliť a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky, avšak nie je to jeho zákonnou povinnosťou. Preto v bežnej praxi vyšetrovacie zložky účasť obvineného na výsluchu svedkov povoľujú iba ojedinele. Zákon (Trestný poriadok) tak poskytuje obhajcovi viac práv než má samotný obvinený.

Všeobecne však možno konštatovať, že advokát nedisponuje žiadnou donucovacou mocou voči iným subjektom a ani oprávnením vydať akékoľvek rozhodnutie. Jediným rozdielom v praxi je, že advokát na rozdiel od bežného človeka má vedomosť, aké zákonom dovolené prostriedky možno v danom použiť a súčasne ako profesionál a taktik vie, ktoré z nich a kedy treba využiť.

Čo sa týka prípustnosti zastupovania, v trestnom konaní môže zastupovať obvineného iba advokát, ktorý sa v zmysle Trestného poriadku nazýva obhajcom. V trestnom konaní pritom zákon rozoznáva prípady, kedy je zastúpenie obvineného advokátom - obhajcom povinné a kedy je iba možnosťou využitia práva obvineného na obhajobu. V konaní pred Ústavným súdom SR musí byť navrhovateľ advokátom zastúpený vždy. V civilnom konaní, s výnimkou správneho súdnictva a dovolacieho konania, môže účastníka zastupovať okrem advokáta aj ktorákoľvek fyzická osoba, pokiaľ však nevystupuje pri zastupovaní viacerých osôb opätovne (tzv. pokútnictvo).

Ak si účastník konania nezvolí advokáta v prípade, v ktorom je podľa zákona jeho zastúpenie advokátom povinné, súd mu z úradnej moci (ex offo) advokáta ustanoví. Ustanovenie advokáta však nebráni, aby si účastník kedykoľvek sám zvolil iného advokáta.


Prečo sú služby advokátov drahé ?

Advokát poskytuje služby nezávisle od akýchkoľvek štátnych orgánov. Štát mu na výkon advokácie nijak neprispieva. Sudcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, policajti či úradníci sú platení štátom (presnejšie povedané daňovými poplatníkmi štátu) a požívajú slušné materiálne a sociálne zabezpečenie. Ich nezávislosť je tak síce zákonom deklarovaná, no v niektorých prípadoch dosť polemická. S poskytovaním kvalitných právnych služieb sú objektívne spojené značné náklady spočívajúce v pravidelnom zakupovaní odbornej právnickej literatúry, aktualizovaní systémov elektronických zbierok zákonov a judikatúry, inštalácii počítačovej techniky, úhrade poplatkov za pripojenie na internet, prenájme a vybavenia kancelárie vrátane režijných nákladov, úhrade povinných poplatkov advokátskej komore a pod.

Advokát navyše musel vyštudovať vysokú školu v odbore právo v trvaní päť rokov, absolvovať trojročnú prax ako advokátsky koncipient a zložiť advokátsku skúšku pred komisiou Slovenskej advokátskej komory. Z uvedených dôvodov ceny služieb advokátov musia zohľadniť existujúce náklady, ktorých vynaloženie je za účelom poskytnutia kvalitnej právnej služby nevyhnutné.

Treba však uviesť, že odmena advokáta je vždy vecou dohody s klientom. Advokát je povinný pred prevzatím zastúpenia a poskytnutím právnej služby klienta detailne poučiť, aké povinnosti klientovi voči advokátovi vzniknú a jasne sa dohodnúť s ním na výške primeranej odmeny resp. presnom spôsobe jej určenia. Je preto zavádzajúce, ak advokát tvrdí, že klient mu musí poskytnúť aspoň tarifnú odmenu (t.j. odmenu na základe vyhláškových tabuliek). Tarifná odmena navyše vo väčšine prípadov nezohľadňuje skutočnú cenu právnej služby, ktorú advokát v danej poskytol, t.j. tarifná odmena môže byť v určitých prípadoch pre klienta nevýhodná a naopak.

Advokát by sa v konečnom dôsledku mal vždy snažiť, aby ceny jeho služieb boli primerané a transparentné, aby každá služba bola vykonaná účelne a aby sa klient necítil, že advokát chce na jeho veci iba profitovať. Advokát môže dokonca v odôvodnených prípadoch poskytnúť právnu službu za zníženú odmenu alebo bezplatne. V prípade, že advokát mal úspech v procese, v drvivej väčšine prípadov zabezpečí svojmu klientovi aj plnú náhradu vynaložených trov konania alebo odškodnenie od štátu, ktoré zahŕňa aj zaplatenú odmenu advokáta. Cenou za vyhratý spor tak pre klienta zostane "iba" prežitie nervového vypätia, na ktorého odškodnenie však zákon nijak nepamätá.

Je advokát skutočne nezávislý ?

Áno. Advokát je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii nezávislý, je viazaný iba všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Výkon advokácie teda nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu. Advokát je zodpovedný iba svojmu klientovi. Klient však nikdy nemôže od advokáta požadovať porušenie práva. Je nutné zdôrazniť, že advokát je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by čo i len potenciálne mohlo narušiť jeho nezávislosť. Medzi advokátmi nemôže existovať kolegialita a lojalita, ale rivalita. Jednoducho povedané, advokáti môžu byť kolegovia iba vtedy, ak obhajujú spoločného klienta.

Udržiavanie neštandardne priateľských či iných vzťahov s osobami pôsobiacimi v justícii, prokuratúre, polícii ako aj advokácii je zjavne neprípustné a jasne svedčí o neprofesionalite advokáta. Takýto jedinec objektívne nemôže byť nezávislým advokátom, ale iba dobre plateným posluhovačom, pre ktorého sú záujmy jeho klienta prvoradé iba naoko. Bolo by naivné myslieť si, že v rámci takýchto kontaktov sa zúčastnené osoby spolu nebavia o svojich prípadoch a podľa svojich potrieb si nevybavujú svoju právnu agendu... Advokát súčasne nikdy nemôže byť odborne či ekonomicky závislý na svojom koncipientovi (právnom čakateľovi) resp. partnerovi, a svoju prácu pohodlne obmedzovať iba na podpisovanie ním nevypracovaných dokumentov, inkasovanie odmeny, konzumovanie pracovných obedov a formulovanie pár nacvičených advokátskych fráz.

Čo sa týka organizácie advokátskeho stavu, všetci advokáti sú zapísaní v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou so sídlom v Bratislave. Advokátska komora je samosprávnou stavovskou organizáciou a organizačne a technicky zabezpečuje potreby advokátov vrátane realizovania možností ich ďalšieho vzdelávania. Komora súčasne navonok zastupuje záujmy advokátov voči štátnym orgánom a iným domácim či zahraničným subjektom. V prípade podozrenia zo spáchania disciplinárneho previnenia advokáta o jeho vine a uložení sankcie rozhoduje príslušný disciplinárny senát komory.

Treba však uviesť, že žiaden orgán vrátane advokátskej komory nemôže advokátovi nariadiť to, ako má vo veci jeho klienta konať a ako má svojho klienta zastupovať. Komora nemôže akokoľvek vstupovať do vzťahu klient - advokát. Súčasne treba dodať, že advokát je v zmysle zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, a to i voči advokátskej komore. Pozbaviť advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosti môže iba klient a po smrti či zániku klienta iba jeho právny nástupca. Ak má klient viac právnych nástupcov, na účinné pozbavenie advokáta povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa vyžaduje súhlasný prejav vôle všetkých právnych nástupcov klienta. Súhlas musí mať písomnú formu. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho síce klient alebo všetci jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, no napriek tomu usúdi, že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť by bolo v neprospech klienta. Možno konštatovať, že porušenie povinnosti mlčanlivosti je jedným z najzávažnejších disciplinárnych previnení advokáta.


Čo mám robiť, ak nie som spokojný so službami advokáta ?

V bežnej praxi platí, že pri prevzatí zastúpenia je pre klienta jeho advokát vždy ten najlepší. Klient sa s nádejou obracia na advokáta, a možnosť prehry v procese, napriek tomu, že je reálna a je na ňu upozorňovaný, podvedome odmieta. Tiež si treba uvedomiť, že žiaden advokát objektívne nemôže byť úspešný v každom spore, a jedna zo strán zostane vždy viac či menej nespokojná. Rozhodnutia štátnych orgánov závisia na komplikovanom posúdení rozličných skutočností a vždy ide o subjektívne rozhodnutie konkrétneho človeka. Nezriedka v skutkovo identických prípadov sú výroky rozhodnutí štátnych orgánov diametrálne odlišné. Preto je vhodné sporom najmä predchádzať alebo aspoň usilovať o ich vyriešenie mimosúdnou cestou.

Advokát by však každopádne mal v každej veci vykonať všetko, čo je potrebné. Vec klienta si nesmie dovoliť zanedbať, ale musí sa jej riadne venovať. Advokát je povinný dôsledne využívať svoje vedomosti a skúsenosti, možnosti dané právnym poriadkom a právne argumenty na prospech svojho klienta. V prípade pochybností o postupe advokáta alebo pri narušení dôvery by klient mal plnomocenstvo advokátovi odvolať a spoluprácu s ním ukončiť. Samozrejme, netreba zabúdať, že plnomocenstvo môže klient odvolať i kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Na advokáta možno súčasne podať písomnú sťažnosť adresovanú Slovenskej advokátskej komore, ktorá v opodstatnenom prípade vyvodí dôsledky, vrátane možnosti vyčiarknutia zo zoznamu advokátov. V prípade podozrenia zo spáchania trestného činu možno samozrejme podať trestné oznámenie a v prípade spôsobenia škody je možné sa domáhať jej náhrady i súdnou cestou.